Pieseň '1925' od VOCALOID sa ponorí do zložitosti ľudských emócií a spoločenských očakávaní. Texty prednesené syntetickým, no zároveň emotívnym hlasom VOCALOID, skúmajú témy izolácie, sebahodnoty a neúnavnej snahy o lásku a uznanie. Úvodné riadky, „itaikena mooshon furikireru tenshon / igai, igai ikeru mono ne“, naznačujú boj o oslobodenie sa od emocionálnych obmedzení a spoločenských tlakov, zdôrazňujúc napätie medzi osobnými túžbami a vonkajšími očakávaniami.
Refrén piesne „kaenai mono nado nai no desu / tenjite ieba nanimono nimo / nedan wo tsukete uru no desu“ odráža cynický pohľad na svet, kde sa dá všetko, vrátane emócií a vzťahov, komodifikovať a predať. Túto perspektívu ešte viac zdôrazňujú riadky „akitara gamu wo suteru youni / aratana koi wo sagasu douri“, ktoré prirovnávajú hľadanie novej lásky k odhodeniu žuvačky, keď už stratí chuť. Táto metafora podčiarkuje prechodný charakter moderných vzťahov a neustále hľadanie niečoho nového a vzrušujúceho.
Pieseň sa dotýka aj myšlienky prekonávania prekážok a spoločenských noriem, ako je vidieť v riadkoch 'saegiru mono wo ageru naraba / kokoro až doutoku, houritsu ka / otakai kabe mo toomawari wo / shita naraba hora / konnichiwa.' Texty tu naznačujú, že obchádzaním bariér srdca, morálky a zákona možno nájsť nový začiatok alebo novú perspektívu. Záverečné riadky, „ai to wa nanzo towarereba / sore wa watashi to kotaeyou zo / hibi wareshi nikui dake na node, daiya nado iranai no desu“, ponúkajú dojemnú úvahu o láske, čo naznačuje, že skutočná láska nie je o materiálnych statkoch, ale o skutočnom spojení a porozumení.
Skladba „1925“ od VOCALOID je podnetná pieseň, ktorá využíva živé metafory a kultúrne odkazy na skúmanie zložitosti ľudských emócií a spoločenských očakávaní. Jeho syntetický hlas dodáva jedinečnú vrstvu hĺbky, vďaka čomu poslucháč premýšľa o autentickosti emócií v digitálnom veku.