Pieseň AJR '2085' sa ponorí do introspektívnej cesty uvažovania o vlastných životných rozhodnutiach, plynutí času a hľadaní identity. Texty naznačujú človeka, ktorý sa pozerá späť z budúcnosti a uvažuje o tom, čo by urobil inak, keby vedel, že jeho čas je obmedzený. Pieseň začína hypotetickým scenárom úmrtia vo veku 40 rokov, čo vedie rozprávača k tomu, aby spochybňoval hodnotu ich minulých činov, ako je písanie piesní namiesto „dospievania“. To udáva tón pre pieseň, ktorá je nárekom za stratený čas a zároveň kritikou tlaku na dosiahnutie a produktivitu.
Refrén „Je rok 2085 a sme starí ako hovno“ stavia vedľa seba ležérny, takmer ľahostajný postoj („Čokoľvek“) s hlbokým uvedomením si, že život je pominuteľný. Rozprávanie piesne pokračuje témou ľútosti, keď speváčka reflektuje premárnené príležitosti a snahu byť milovaná, čo ironicky viedlo k väčšej nechuti. Opakovaná rada „zatiaľ tvrdo pracuj“ kontrastuje s neskoršou radou, aby sme sa tak veľmi nesnažili, čím sa zdôrazňujú protichodné správy, ktoré spoločnosť často vysiela o úspechu a úsilí.
Ku koncu piesne sa text posúva k osobnejšiemu boju s identitou. Spevák chce byť sám sebou, nech je to ktokoľvek, a uznáva, že na to všetko môže byť neskoro. Skladbu uzatvára pocit naliehavosti („Musíš sa zlepšiť, si všetko, čo mám“), zdôrazňujúc dôležitosť sebazdokonaľovania a maximálneho využitia času, ktorý máme. „2085“ je dojímavou pripomienkou, že hoci nemôžeme zmeniť minulosť, môžeme sa snažiť porozumieť sebe a žiť autenticky v prítomnosti.