Film Gilberta O'Sullivana „Alone Again (Prirodzene)“ je dojímavá balada, ktorá sa ponára do hlbín zúfalstva a osamelosti. Pieseň, ktorá vyšla v roku 1972, sa stala celosvetovým hitom a u publika rezonovala vďaka jej úprimnému a srdečnému textu. Jemný hlas O'Sullivana a jemná, melancholická melódia vytvárajú pochmúrnu atmosféru, ktorá dokonale vystihuje emocionálnu váhu piesne.
Text piesne „Alone Again (Prirodzene)“ rozpráva príbeh človeka, ktorý zápasí s bolesťou, keď je ponechaný sám. Úvodné verše zobrazujú scénu, v ktorej rozprávač uvažuje o samovražde po tom, čo sa postavil pred oltár. Tento dramatický obraz udáva tón piesni a zdôrazňuje intenzívne pocity opustenia a smútku. Odkaz na výstup na vežu a uvažovanie o zoskoku je metaforou pre zúfalstvo, ktoré človek pociťuje, keď sa zdá, že všetka nádej je stratená. Pieseň sa potom posúva k úvahám o minulosti rozprávača, vrátane smrti jeho otca a následnej smrti jeho matky, čo umocňuje jeho pocit izolácie.
V celej piesni sa O'Sullivan dotýka tém lásky, straty a spochybňovania viery. Zmienka o Bohu a boji rozprávača o zosúladenie viery v milosrdné božstvo s bolesťou, ktorú prežíva, naznačuje krízu viery. Toto je bežná ľudská skúsenosť v časoch extrémnej núdze, keď človek hľadá odpovede a útechu, ale žiadne nenachádza. Opakovaná veta 'Sám opäť, prirodzene' slúži ako strašidelný refrén, ktorý podčiarkuje nevyhnutnosť návratu do stavu samoty po každej prehre. Trvalá príťažlivosť piesne spočíva v jej schopnosti formulovať univerzálnu ľudskú skúsenosť – pocit osamelosti v najtemnejších chvíľach – a je aj naďalej dojemným vyjadrením ľudskej zraniteľnosti.