Kenzieho pieseň 'anatomy' sa ponorí do zložitých emócií okolo napätého vzťahu s rodičom. Texty vyjadrujú túžbu a nevyriešené pocity, keď umelkyňa zápasí s vplyvom tohto vzťahu na jej identitu a emocionálnu pohodu. Úvodné riadky pripravili pôdu pre rozhovor medzi Kenzie a rodičom, ktorý bol dlhší čas neprítomný. Napriek plynutiu času sa rodič pokúša o interakciu, akoby sa nič nezmenilo, čo len zvýrazňuje emocionálnu vzdialenosť a nedostatok porozumenia medzi nimi.
Zbor „anatómia“ používa metaforu fyzickej podobnosti na vyjadrenie nevyhnutného spojenia, ktoré Kenzie cíti so svojimi rodičmi, napriek ich citovému rozpojeniu. Bojuje s tým, že niekto, kto je jej biologicky súčasťou, môže byť tak citovo vzdialený. Riadok „Je to len anatómia“ naznačuje rezignáciu na biologickú väzbu a zároveň vyjadruje frustráciu, že táto väzba sa nepremieta do zmysluplného vzťahu. Kenzieho zmienka o zmene nosa a vzoroch randenia odráža jej pokusy získať kontrolu nad svojou identitou a vymaniť sa z vplyvu konania svojich rodičov.
V celej piesni Kenzie adresuje bolesť z pocitu nedôležitosti niekomu, komu by na nej teoreticky malo záležať. Opakované otázky, prečo rodičom nechýba tak ako ona, podčiarkuje hlboko zakorenenú potrebu uznania a lásky. Pieseň je dojímavým skúmaním spôsobov, akými rodičovské vzťahy formujú náš pocit seba samého a ako môže absencia alebo zanedbávanie rodiča zanechať trvalé emocionálne jazvy.