Pieseň 'Aubrey' od Bread je dojímavá balada, ktorá sa ponorí do témy neopätovanej lásky a pretrvávajúcich pocitov toho, čo mohlo byť. Texty rozprávajú príbeh muža, ktorého prenasleduje spomienka na ženu menom Aubrey, ktorú hlboko miloval napriek tomu, že jeho city nikdy neopätovali. Rozprávač piesne sa zamýšľa nad premárnenými príležitosťami a emocionálnym odstupom, ktorý ich držal od seba.
Úvodné riadky predstavujú Aubrey ako mimoriadnu prítomnosť v živote rozprávača, čo naznačuje, že aj jej meno má pre neho osobitný význam. Metafora „lásky, ktorá nekvitne“ a sŕdc, „ktoré nikdy neladili“ evokuje pocit potenciálneho vzťahu, ktorý sa nevyvíjal harmonicky. Rozprávač lamentuje nad absenciou hlbšieho prepojenia, prirovnáva to k melódii, ktorá bez sprievodných slov stráca svoju podstatu.
Ako pieseň postupuje, rozprávač vyjadruje hlboký pocit straty a túžby. Predstavuje si, že cestuje po svete len preto, aby bol bližšie k Aubrey, čím by zdôraznil hĺbku svojej túžby. Opakované uvádzanie jej mena zdôrazňuje jeho fixáciu a bolesť z nenaplnenej lásky. Rozprávač nakoniec rezignuje na život oddelený od Aubreyho a uznáva, že ak nemôže byť s tým, po akom skutočne túži, prijme samotu a uspokojí sa s druhým najlepším. Melancholický tón piesne a introspektívna cesta rozprávača robí z „Aubrey“ dojemné skúmanie lásky, straty a ľudského stavu.
Text piesne 2 ruky 2 nebesia