Pieseň „Bandoleros“ od Dona Omara s Tegom Calderónom je silným príbehom, ktorý sa ponorí do životov a zápasov jednotlivcov, ktorí sú spoločnosťou často označovaní za vyhnancov alebo „bandolerov“. Texty sú zmesou vzdoru a hrdosti, pretože obaja umelci uvažujú o svojich osobných cestách a výzvach, ktorým čelili v dôsledku spoločenského úsudku a predsudkov.
Don Omar a Tego Calderón používajú termín „bandolero“ metaforicky na opis seba a svojich skúseností v hudobnom priemysle a živote vo všeobecnosti. Hovoria o tom, že sú súdení a kritizovaní, no vyjadrujú vďačnosť za svoje súčasné pozície a úspechy, ktoré dosiahli. Pieseň sa dotýka tém húževnatosti a vytrvalosti, keď sľubujú, že budú aj naďalej žiť život podľa vlastných predstáv, napriek negatívnemu vnímaniu, ktoré o nich ostatní môžu mať. Umelci sa venujú aj problémom sociálnej nespravodlivosti a korupcie, pričom sa porovnávajú s politickými osobnosťami, ktoré páchajú väčšie zločiny, no čelia menšej kontrole.
Refrén piesne zdôrazňuje ich odhodlanie neustále napredovať s ich jedinečným štýlom („mi tumbao“) a autentickosťou („mis ojos colorao“). Uznávajú svojich priaznivcov („Ustedes to' me lo han dao“) a naznačujú, že ich sila pochádza z ľudí, ktorí pri nich stáli. 'Bandoleros' nie je len pieseň; je to výpoveď o prekonaní nepriazne osudu, o tom, ako zostať verný sám sebe a spochybňovať úsudky spoločnosti, ktorá sa rýchlo nálepkuje a pomaly chápe.