„Cantiga do Estradar“ od Elomara Figueira Mela je hlbokým skúmaním životnej cesty, plnej skúšok, súžení a hľadania vykúpenia. Text piesne, napísaný v rustikálnej a poetickej brazílskej portugalčine, odráža umelcovo hlboké spojenie s vidieckymi a tradičnými aspektmi brazílskej kultúry. Elomar, známy svojou jedinečnou zmesou ľudovej a klasickej hudby, často čerpá z tém prírody, spirituality a ľudského boja a „Cantiga do Estradar“ nie je výnimkou.
Pieseň sa začína tým, že rozprávač uvažoval o siedmich rokoch putovania, brázdiac svetové cesty bez oddychu. Táto cesta symbolizuje ľudský zážitok, poznačený neustálym pohybom a hľadaním zmyslu. Rozprávač hovorí o návšteve „siedmich kráľovstiev“ a vydržaní „siedmich náprstkov jedu“, čo možno interpretovať ako rôzne výzvy a utrpenia, ktorým v živote čelíme. Napriek týmto ťažkostiam zostáva rozprávač vytrvalý, identifikuje sa ako „brat utrpenia“ a učí sa z cesty a vetra, ktoré mu slúžia ako učitelia.
Ako pieseň postupuje, rozprávač si spomína na drsné zážitky a „légiu odsúdených“, s ktorými sa stretol, čo symbolizuje rozšírenú nevedomosť a utrpenie vo svete. Obrazy reťazí a temnoty zvýrazňujú tiesnivú povahu týchto zážitkov. Nastáva však bod zlomu, keď rozprávač hovorí o návrate domov po dlhej neprítomnosti, keď ho Ježiš zachránil z hlbín zúfalstva. Tento oblúk vykúpenia je ústredným prvkom piesne a zdôrazňuje transformačnú silu viery a nádej na lepšiu budúcnosť.
V záverečných veršoch rozprávač uvažuje o ponaučeniach z cesty, obhajuje život v čistote, súcitu a odpustení. Pieseň končí víziou božskej spravodlivosti a prísľubom návratu „Piedoso“, milosrdného a spravodlivého Boha, ktorý prinesie pokoj a spravodlivosť do sveta sužovaného násilím a klamstvom. „Cantiga do Estradar“ je mocná meditácia o stave človeka, boji o vykúpenie a trvalej nádeji na Boží zásah a konečné spasenie.
zabi sa text 3. časti