Pieseň „Cara de Gitana“ od Daniela Magalu je dojímavým vyjadrením túžby a zármutku po stratenej láske. Text vykresľuje živý obraz ženy s „Negros tus cabellos“ (čierne vlasy), ktorá vášnivo tancuje, zdanlivo plná lásky. Rozprávač ju pozoruje, ako tancuje s inou a ako ju objíma, no cíti, že jej pohľad je upretý na neho, čo naznačuje hlboké spojenie medzi nimi, ktoré presahuje jej súčasný vzťah s inou osobou.
Refrén „Cara de gitana, Dulce apasionada“ (Tvár cigána, sladká a vášnivá) evokuje obraz slobodomyseľného a intenzívneho milenca, ktorý v rozprávačovi zanechal trvalý dojem. Láska, ktorú dala, je opísaná ako dvojsečná zbraň, vzácna aj bolestivá. Ako pieseň postupuje, rozprávač narieka nad stratou tejto vášnivej lásky a neprítomnosťou ženy, ktorá sa posunula ďalej, blúdila po cestách života, žila lásku a „kradla náklonnosť“. Opakovaná otázka 'Dónde estás, gitana mía?' (Kde si, cigán môj?) podčiarkuje zúfalstvo rozprávačky a prázdnotu po jej odchode.
Použitie alkoholu ako metafory pokusu rozprávača utlmiť bolesť je evidentné v riadkoch „El licor que bebo abre mis heridas“ (Lik, ktorý pijem, mi otvára rany). Naznačuje to, že namiesto toho, aby alkohol poskytoval úľavu, len zosilňuje jeho túžbu po žene. Melancholický tón piesne a téma neopätovanej lásky rezonujú v každom, kto zažil horkosladké spomienky na lásku, ktorá kedysi bola, ale už nie je na dosah.