Miguelova pieseň 'Coffee' je živým skúmaním vášnivého a intímneho vzťahu, maľovaného bohatými metaforami a sugestívnymi obrazmi. Texty opisujú lásku, ktorá je intenzívna aj nežná a zachytáva momenty spojenia, ktoré siaha od hravého žartovania až po hlbokú, oduševnenú intimitu. Opakujúca sa téma „ranná káva“ symbolizuje pohodlie a teplo prebúdzania sa po boku milovanej osoby, jednoduché, ale hlboké potešenie, ktoré zahŕňa podstatu ich zväzku.
Príbeh piesne sa prelína rôznymi fázami vzťahu, od „hra so slovíčkami“ a „hra so zbraňou“ až po „vankúšové reči“ a „sladké sny“. Tieto prechody zvýrazňujú dynamický charakter ich spojenia, kde momenty vzrušenia a napätia plynule prechádzajú do období pokoja a náklonnosti. Zmienka o „pouličnom umení a sarkazme“, „hrubom humore a vysokej móde“ a „drogách, sexe a polaroidoch“ vykresľuje obraz vzťahu, ktorý je nervózny a zároveň hlboko osobný, plný spoločných zážitkov a súkromných vtipov.
Miguelovo použitie metafor ako „staré duše nachádzajúce nové náboženstvo“ a „plávanie v hriechu, krst“ dodáva piesni vrstvu duchovnej hĺbky, čo naznačuje, že ich láska je formou spásy a obnovy. Obrazy „broskyňovej oblohy“ a „dvoch stratených anjelov“ ešte viac zdôrazňujú éterickú a transformačnú povahu ich spojenia. „Káva“ je v konečnom dôsledku oslavou lásky vo všetkých jej podobách, od všedných až po vznešené, zachytávajúc krásu spoločných chvíľ a pohodlie, keď vás iná osoba skutočne vidí a chápe.