pieseň '
Écoute Chérie' od Vendredi Sur Mer, švajčiarskej umelkyne známej svojou poetickou a atmosférickou hudbou, sa ponorí do zložitosti romantického vzťahu, najmä so zameraním na témy času a komunikácie. Texty oscilujú medzi momentmi naliehavosti a prosbami o trpezlivosť, pričom odrážajú dynamiku tlače a ťahu, ktorá sa často vyskytuje v milostných vzťahoch.
Opakované riadky „J'ai pas fait semblant, j'te jure“ (nepredstieral som, prisahám) a „J'ai jamais dit non“ (nikdy som nepovedal nie) naznačujú obranu pred obvineniami z neúprimnosti alebo neochoty vo vzťahu. Fráza „Laissé le temps courir“ (Nechajte čas plynúť) naznačuje túžbu nechať vzťah rozvíjať sa prirodzene bez toho, aby ste ho nútili. Refrén so striedajúcimi sa vetami „Écoute, chérie, j'ai pas le temps“ (Počúvaj, miláčik, nemám čas) a „Écoute, chérie, je t'ai dit non“ (Počuj, miláčik, ja povedal ti nie), naznačuje konflikt medzi súčasnou neschopnosťou hovoriaceho plne sa zaviazať a túžbou partnera po pozornosti a potvrdení.
Ku koncu piesne sa text posúva na „Écoute chérie, j'ai tout mon temps“ (Počúvaj, miláčik, mám všetok čas) a „Écoute, chérie, c'est maintenant“ (Počuj, miláčik, je to teraz), čo signalizuje pripravenosť hlbšie sa zapojiť do vzťahu. Táto zmena tónu od neochoty k pripravenosti naznačuje cestu cez osobné bariéry a prípadné objatie lásky. Pieseň zachytáva emocionálne turbulencie pri zvládaní požiadaviek vzťahu a pripravenosti jednotlivca milovať a byť milovaný.