„Deseándote“ Frankieho Ruiza je dojímavým skúmaním nenaplnených túžob a strašidelných spomienok na minulý vzťah. Pieseň sa ponorí do emocionálneho zmätku dvoch bývalých milencov, ktorí sa napriek tomu, že sú s inými ľuďmi, nedokážu zbaviť intenzívnej túžby jeden po druhom. Ruizove texty poeticky zachytávajú zložitosť pohybu ďalej, zatiaľ čo je stále pripútaný k ozvenám minulej lásky.
Úvodné verše odohrávajú scénu s náhodným stretnutím na ulici, kde už len výmena pohľadov medzi protagonistami opäť rozdúchava oheň ich minulej intimity. Tento prchavý okamih stačí na to, aby rozprúdil žeravé uhlíky vášne, ktorá kedysi jasne horela. Prítomnosť 'suplentes' alebo náhradníkov v ich náručí znamená ich pokusy vyplniť prázdnotu, ktorá zostala po ich oddelení. Títo noví partneri sú však len zástancami, ktorí nedokážu uhasiť túžbu po spojení, ktoré kedysi zdieľali.
Refrén 'Deseándote' je surovým priznaním tejto pretrvávajúcej túžby, pričom Ruiz priznáva, ako si predstavuje svojho bývalého milenca, keď je s niekým iným. Použitie metafor ako „hundirme en tus abismos“ (potápajúci sa do vašich priepastí) a „la farsa de otros labios“ (fraška iných pier) ilustruje hĺbku jeho túžby a predstierania spokojnosti s ostatnými. Pieseň je dôkazom trvalej sily lásky a bolesti z jej neprítomnosti, tém, ktoré rezonujú univerzálne a sú oživené Ruizovými vášnivými rytmami salsy a evokujúcim hlasom.