Pieseň Noaha Kahana „Everywhere, Everything“ je dojímavou úvahou o láske a smrteľnosti, ktorá sa odohráva na pozadí sveta v úpadku. Texty vyjadrujú pocit naliehavosti a túžby udržať lásku tvárou v tvár nevyhnutnému úpadku a plynutiu času. Kahan používa živé obrazy, aby ilustroval hĺbku záväzku vo vzťahu, ktorý si je až príliš vedomý svojej obmedzenej povahy.
Úvodné riadky udávajú tón piesni, uznávajú výzvy minulého roka a kladú rozmarnú otázku o prežití v hororovom filme. Táto metafora naznačuje pocit zraniteľnosti a nepredvídateľnosti života. Pieseň potom prechádza do intímnejšieho priestoru, s obrazom dvoch zjazvených tiel, ktoré nachádzajú útechu vo vzájomnej prítomnosti. Vstupná obrazovka slúži ako symbol úniku a spoločných zážitkov, aj keď sa svet vonku rozpadá.
Refrén je silným vyznaním lásky, ktorá presahuje život samotný, pričom Kahan vyjadruje túžbu zostať v spojení so svojou milovanou až do samého konca. Opakovanie frázy „všade, všetko“ zdôrazňuje všeobjímajúcu povahu tejto lásky. Pieseň v konečnom dôsledku zachytáva krásu plného objímania lásky, bez strachu, napriek vedomiu, že všetko je pominuteľné. Je to pripomienka, aby sme si vážili chvíle, ktoré máme, a spojenia, ktoré vytvárame, pretože práve tie dávajú zmysel našej existencii.