„HALAZIA“ od ATEEZ je skladba, ktorá akoby sa ponorila do tém existenciálneho hľadania a túžby po pocite živosti vo svete, ktorý je čoraz viac otupený a znecitlivený. Texty vyjadrujú túžbu po obnovení vášne, slobody a schopnosti naplno prežívať život. Opakované výzvy „halazia“ naznačujú prosbu o nejakú formu spásy alebo prebudenia, možno metaforickú entitu alebo stav, ktorý môže oživiť otupené zmysly hlavného hrdinu.
Pieseň sa dotýka boja cítiť sa nažive ('
살아있다는 게 뭔지 느낄 수 없어'), čo naznačuje odpojenie od živosti života. Toto by mohol byť komentár k tomu, ako moderná spoločnosť často vedie k pocitu odlúčenosti a strate emocionálnej hĺbky. Texty tiež odrážajú túžbu zažiť skutočné emócie, ako je láska ('듣고 싶어 난
사랑의 숨소리를') a výzva oslobodiť sa od obmedzení, ktoré zväzujú ducha („묶여 버린 자유 속에“). Zmienka o „malom modrom vtáčikovi“, ktorý stratil hlas, by mohla symbolizovať potláčanie vlastného ja alebo hlasu v konformnej spoločnosti.
Introspektívne otázky piesne („Kto si?“) naznačujú hľadanie identity uprostred chaosu doby („시대와 미래 사이에 난 어디에 있을까?“). Zdá sa, že ATEEZ rieši vnútorný konflikt nájsť si svoje miesto vo svete a zároveň zostať verný sám sebe. Výzva „nádych ako dych“ a „tanec ako tanec“ je metaforou autenticity a túžby žiť život so skutočným výrazom a pocitmi. 'HALAZIA' sa nakoniec zdá byť mocným výkrikom po prebudení a znovuzískaní podstaty života v chladnom a ľahostajnom svete.