Zdá sa, že pieseň „Hey Kids“ od Moliny zahŕňa pocit únavy a dezilúzie, ktorý môže prevládať medzi mladými ľuďmi. Opakovaný pozdrav „Hej deti“, po ktorom nasleduje fráza „Do prachu spolu“, naznačuje spoločnú skúsenosť blednutia alebo rozpadu, čo môže naznačovať stratu nevinnosti alebo krutú realitu, ktorej mladí ľudia čelia, keď starnú. Obraz filmu „Očné viečka / Ťažké ako koža“ evokuje pocit vyčerpania a boja zostať bdelým alebo vedomým, čo by sa dalo interpretovať doslovne aj metaforicky ako komentár k spoločenským tlakom alebo drvivej povahe moderného života.
Text „Nadýchané dni a noci / Vyzerá jasne, ale nikdy nerozpoznaný“ môže odrážať prchavú a povrchnú povahu súčasných skúseností, kde sa momenty, ktoré sa zdajú byť významné, často rýchlo zabudnú alebo nepochopia. Zmienka o tom, že sa „manická reč“ zmení na „zákernú“, môže byť kritikou spôsobu, akým sa komunikácia skresľuje alebo škodí, možno v kontexte sociálnych médií alebo frenetického tempa správ a informácií. Atmosféru piesne ešte viac umocňuje linka „Out on this plastic beach / Turning obsidian“, ktorá by mohla symbolizovať falošné alebo umelé prostredie, ktoré sa stáva čoraz temnejším alebo skorumpovanejším.
Celkovo sa zdá, že Molinino „Hey Kids“ je komentárom ku kolektívnej skúsenosti dnešnej mládeže, ktorá čelí svetu, ktorý je fyzicky aj emocionálne náročný. Hypnotické opakovanie piesne a strašidelný text vykresľujú obraz generácie, ktorá je súčasne prepojená a izolovaná, zaťažená váhou svojich „ťažkých viečok“ a vedomím, že sa spolu menia „na prach“. Je to výzva na uznanie spoločných bojov a možno aj pripomienka, aby sme uprostred toho všetkého našli solidaritu.