Ethel Cainová „A House In Nebraska“ je strašidelná balada, ktorá sa ponorí hlboko do tém lásky, straty a túžby. Pieseň vykresľuje živý obraz minulého vzťahu, ktorý bol kedysi spevákovým celým svetom. Úvodné riadky „Namáhavé dychy a preležaniny / Spievaj mi to celý deň“ nastolili pochmúrny tón a naznačujú vzťah poznačený ťažkosťami a bojom. Napriek týmto výzvam bolo puto medzi dvoma milencami silné, zapuzdrené v línii „Ty a ja proti svetu“. Toto slovné spojenie podčiarkuje intenzitu a exkluzivitu ich spojenia, čím je následná strata ešte pálčivejšia.
Dom v Nebraske slúži ako silný symbol v celej piesni. Predstavuje svätyňu, kde milenci našli útechu jeden v druhom uprostred inak prázdneho sveta. Obraz „špinavého matraca na druhom poschodí“ evokuje pocit surovej, nefiltrovanej intimity a zdôrazňuje jednoduchosť a čistotu ich lásky. Táto svätyňa je však aj miestom bolesti a opustenosti, keďže speváčka spomína na deň, keď jej milenec odišiel a nechal ju zápasiť s prázdnotou, ktorú po sebe zanechal. Opakovaný refrén „Stále volám domov ten dom v Nebraske“ znamená, že nie je schopná ísť ďalej, pretože zostáva emocionálne pripútaná k spomienkam na spoločné chvíle.
Pieseň tiež skúma tému nekonečného smútku a boja vyrovnať sa so stratou. Interakcia speváčky s matkou jej milenca, jej klamstvá o tom, že je „v pohode“ a priznanie, že by sa „zabila, aby [ho] ešte raz objala“, to všetko vyjadruje hĺbku jej zúfalstva. Osamelosť, ktorú cíti, je hmatateľná, najmä v riadkoch: 'Cítim sa tu vonku tak sám / bez teba som tu tak sám.' Tento pocit izolácie je ešte umocnený jej modlitbami a nádejami, že sa jej milenec môže vrátiť, aj keď hlboko vo vnútri vie, že sa už možno nikdy nevráti. Surové emócie a živé rozprávanie piesne z nej robia dojemné skúmanie lásky, straty a trvalého vplyvu minulého vzťahu.