Pieseň José Madera „Luciérnaga“ sa ponorí hlboko do tém straty, viny a trvalého spojenia medzi matkou a jej zosnulým dieťaťom. Text pútavo vyjadruje matkin hlboký smútok a sebaobviňovanie po tragickej a predčasnej smrti jej dcéry. Pieseň sa začína okamžitým uvedomením si neprítomnosti svojej dcéry zo strany matky, čo dodáva príbehu, ktorý sa odvíja, ponurý tón.
Ako pieseň postupuje, matka zápasí s krutou realitou udalostí, ktoré viedli k smrti jej dcéry. Opakovaná fráza „Fui yo“ (Bol som to ja) podčiarkuje jej ohromujúci pocit viny, pretože verí, že mohla zabrániť tragédii. Tento vnútorný konflikt sa ďalej skúma prostredníctvom odkazov na božskú opustenosť a zlyhanie autorít pri výkone spravodlivosti, čo umocňuje jej pocit izolácie a zúfalstva. Obraz dcéry ako „luciérnaga“ (svetluška) symbolizuje jej prchavý život a pretrvávajúce svetlo, ktoré zanecháva v matkinej pamäti.
Ku koncu sa skladba posúva do viac reflexívneho tónu, pričom zdôrazňuje nezlomné puto medzi matkou a dcérou, ktoré presahuje fyzickú existenciu. Matka sľubuje, že si uctí pamiatku svojej dcéry a udrží jej svetlo nažive, čo naznačuje cestu k uzdraveniu. Opakované riadky o nečistení krvi metaforicky odmietajú vymazanie vplyvu dcéry na jej život a potvrdzujú večné materské spojenie.