Igorkova pieseň 'My Love Танюха' sa ponorí do zložitosti a efemérnosti romantických vzťahov. Texty oscilujú medzi rôznymi menami – Танюха, Ксюха, Надюха a Саша – zvýrazňujúce neistotu a plynulosť v milostnom živote rozprávača. Toto neustále striedanie mien naznačuje pocit zmätku a nerozhodnosti, čo odráža prechodnú a často nepredvídateľnú povahu lásky. Opakovanie vety „Любовь не вечна и быстротечна“ (Láska nie je večná a pominuteľná) podčiarkuje ústrednú tému piesne: nestálosť romantických citov.
Pieseň tiež skúma myšlienku lásky ako hry, pričom rozprávač nabáda ich partnera, aby neveril slovám, ako „это всё игра“ (všetko je to hra). Táto línia naznačuje úroveň cynizmu a možno aj obranný mechanizmus proti bolesti prchavých vzťahov. Prosba rozprávača, aby ich partnerka zostala do rána ('останься до утра'), naznačuje túžbu po dočasnom pohodlí a spojení, aj keď nie je trvalé. Opakované vyhlásenia „Milujem ťa, Саша“ spojené s uznaním nestálosti lásky vytvárajú dojemný kontrast, zdôrazňujúci horkosladkú povahu ich pocitov.
Z kultúrneho hľadiska pieseň odráža moderný, trochu ležérny prístup k vzťahom, kde sú emocionálne spojenia často krátkodobé a zameniteľné. Nenútený tón a hravý jazyk Igorka rezonujú u mladšieho publika, ktoré môže mať vzťah k pominuteľnosti súčasnej romantiky. Rozprávanie piesne o nočných prechádzkach a spontánnych plánoch ešte viac umocňuje pocit žitia v danom okamihu bez toho, aby sme sa priveľmi obávali o budúcnosť. Tento bezstarostný postoj je však podfarbený skrytým smútkom, keďže rozprávač si uvedomuje nevyhnutný koniec týchto prchavých chvíľ lásky.