Pieseň Zacha Bryana „Pink Skies“ je dojímavou úvahou o strate, pamäti a pretrvávajúcom vplyve milovanej osoby. Príbeh sa točí okolo pohrebu, kde sa zhromažďujú deti zosnulého, aby vzdali úctu. Texty vykresľujú živý obraz príprav a emócií, ktoré s tým súvisia, od balenia auta až po upratovanie domu, a to všetko počas zápasenia s ťarchou smútku. Zmienka o „veľa mladej krvi, ktorá v nich zostala“ a „veľa nocí pod ružovým nebom“ naznačuje pocit nádeje a kontinuity, pričom zdôrazňuje, že život ide ďalej aj napriek strate.
Pieseň je bohatá na osobné anekdoty a živé obrazy, ako napríklad odkaz na rám dverí, kde bola vyznačená výška dieťaťa, a spomienka na zlomenú ruku pri hojdaní. Tieto detaily vytvárajú pocit intimity a nostalgie a zdôrazňujú hlboké spojenie medzi rozprávačom a zosnulým. Veta „Keby ste ich mohli vidieť teraz, boli by ste hrdí, ale mysleli by ste si, že sú to yuppies“ dodáva nádych humoru a realizmu, pričom uznáva zmeny, ktoré prináša čas, a zároveň potvrdzuje hrdosť, ktorú by zosnulý pociťoval.
Bryanove texty sa dotýkajú aj tém prijatia a porozumenia. Zosnulý si pamätáme ako niekoho, kto nikdy neposudzoval ani nevnucoval svoje presvedčenie, ako je vidieť v riadku „Nikdy nepovedal nič o Ježišovi ani o tom, ako žije“. Táto otvorená myseľ a bezpodmienečná podpora sú oslavované, čím sa posilňuje myšlienka, že odkaz zosnulého žije ďalej prostredníctvom hodnôt, ktoré odovzdali. Opakujúci sa refrén „Váš pohreb bol nádherný, stavím sa, že vás Boh počul prichádzať,“ slúži ako utešujúce potvrdenie, že zosnulý je v pokoji a jeho vplyv je známy na zemi aj v posmrtnom živote.