Pieseň Crystal Castles 'Suffocation' sa ponorí do tém existenciálneho zúfalstva a hľadania zmyslu v zdanlivo ľahostajnom svete. Texty naznačujú boj so sebou samým a vonkajším prostredím, kde sa hlavný hrdina cíti zavalený a dusený vlastnými potrebami a spoločenskými tlakmi, ktoré ho obklopujú. Opakovaná veta „dusím sa“ zdôrazňuje pocit, že som uväznený alebo ohromený, pravdepodobne očakávaniami a normami uloženými spoločnosťou.
Pieseň sa dotýka aj myšlienky premárnenej mladosti a márnosti čakania na niečo, čo možno nikdy nepríde. Dalo by sa to interpretovať ako komentár k dezilúzii zo sľubov naplnenia a šťastia, ktoré spoločnosť často nedokáže splniť. Zmienka o tom, že „zvieratá nečinia pokánie“ a „morálka nás teraz hanobí“ by mohla znamenať kritiku ľudskej arogancie a morálnych nedostatkov, stavajúc do protikladu ľudské správanie a nevinnosť zvierat.
Crystal Castles, známi svojou experimentálnou elektronickou hudbou, do svojej tvorby často zapájajú temné a introspektívne témy. „Suffocation“ nie je výnimkou, pretože vyjadruje strašidelnú a introspektívnu náladu, ktorá rezonuje s poslucháčmi, ktorí sa môžu cítiť odpojení alebo rozčarovaní z okolitého sveta. Samotný názov piesne je metaforou emocionálneho stavu dusenia životnými výzvami a neschopnosti uniknúť vlastným myšlienkam či spoločenským obmedzeniam.