Svitá sedieť tam pri mori
pohľad upretý na nesmiernosť
kreslenie úsmevu
predstavovať si, že sa neprebudím
Boli časy, keď bol človek šťastný
užívať si svoju existenciu každý deň
bola celý jeho život
jeho začiatok a jeho koniec
A hoci ju more odnieslo, stále počuje jej hlas
šepkanie milostných fráz
Každý deň ho vidíš sedieť za úsvitu
čaká na jej návrat
Prianie každé ráno
a nárek každý večer
čakanie, prianie smrti
príď po neho čoskoro
Ale jedného dňa sa už neobjavil.
Na pláži ho už nebolo vidieť
Konečne je šťastný
vzala si ho smrť
A na oblohe ich môžete vidieť
skoro do svitania
konečne opäť spolu
sa odrážajú na mori
keď príde tma
a slzy sa už nevrátia
A na oblohe ich môžete vidieť
skoro do svitania
konečne opäť spolu
sa odrážajú na mori
keď príde tma
a slzy sa už nevrátia
a slzy sa už nevrátia
a slzy sa už nevrátia