Fugaziho „Waiting Room“ je skladba, ktorá zhŕňa frustráciu a netrpezlivosť zo zaseknutia sa v stave nečinnosti a zároveň slúži ako výzva na akciu proti samoľúbosti. Opakujúca sa povaha textov „Čakám, čakám, čakám, čakám“ zdôrazňuje pocit, že čas neproduktívne uteká, podobne ako voda stekajúca do odtoku. Tieto snímky naznačujú pocit naliehavosti a vzácnosti času a zdôrazňujú, že je dôležité ním neplytvať.
Refrén „Nechcem správy, nemôžem ich použiť“ možno interpretovať ako odmietnutie pasívneho prijímania informácií bez toho, aby sme podnikli kroky. Pieseň kritizuje stav, keď je neustále informovaný, no napriek tomu imobilizovaný, neschopný uskutočniť zmenu. Tento sentiment umocňujú repliky „Everybody's moving, Everybody's moving“, čo kontrastuje so spevákovým vlastným pocitom stagnácie v „čakárni“, metaforou pre miesto prechodu, kde sa nič významné nedeje.
V konečnom dôsledku je „Waiting Room“ o vymanení sa zo zotrvačnosti čakárne a prevzatí kontroly nad vlastným osudom. Protagonista piesne plánuje „veľké prekvapenie“ a sľubuje, že bude bojovať za to, čím chce byť, pričom odmieta robiť tie isté chyby, ktoré vedú k strate času. Energický rytmus piesne a vyzývavý text povzbudzujú poslucháčov, aby vstali a začali konať, aby žili premyslene a cieľavedome, než aby zostali pasívnymi pozorovateľmi vlastného života.