Pieseň Urbana Zakapu „Wish“ sa ponorí do emocionálneho zmätku túžby a samoty. Texty vykresľujú živý obraz človeka, ktorý sa po únavnom dni vracia domov, len aby sa stretol so znepokojujúcim pocitom neznámosti a zmätku. K tomuto pocitu dezorientácie sa pridáva pretrvávajúci pocit frustrácie a otázka, či sú veci skutočne v poriadku tak, ako sú. Zdá sa, že plynutie času, poznamenané prechodom z dní na týždne, neprináša žiadnu úľavu, pretože hlavný hrdina sa ocitá, ako hľadí na oblohu, stratený v myšlienkach a bez akéhokoľvek jasného smerovania.
Pieseň zachytáva podstatu sebavýčitiek a vnútorného boja vysporiadania sa s nenaplnenými túžbami. Sebavýsmech hlavného hrdinu a pocit, že sú bez prítomnosti milovanej osoby čoraz bezvýznamnejšie, zvýrazňujú hĺbku ich emocionálnej bolesti. Napriek intenzívnej túžbe po tejto osobe je cítiť beznádej, pretože protagonista si uvedomuje, že už nemôžu držať žiadne očakávania. Tento emocionálny konflikt je ešte zosilnený nespočetným množstvom pocitov, ktoré ich premáhajú a zanechávajú ich v neistote, čo robiť ďalej.
Opakujúca sa téma túžby je evidentná, keď protagonista opakovane vyjadruje svoju túžbu po neprítomnej milovanej osobe. Dokonca aj keď zavrú oči, nemôžu uniknúť myšlienkam tejto osoby, premýšľajúc, či sú pocity vzájomné. Pieseň dojímavo vyjadruje nezmyselnosť ich túžob, keď hlavný hrdina uznáva, že ich túžba milovať túto osobu je rovnako márna ako ich ostatné nesplnené sny. Tento pocit beznádeje a opakujúca sa povaha ich túžby vytvára silný príbeh emocionálneho boja a ľudského stavu túžby po niečom, čo je mimo dosahu.