„Carmen“ Lany Del Rey je dojímavým stvárnením mladej ženy uväznenej v deštruktívnom kolobehu slávy a umelosti. Text piesne vykresľuje živý obraz Carmen, postavy, ktorá stelesňuje pôvab aj temnotu života žitého v očiach verejnosti. Del Reyovo rozprávanie je bohaté na metafory a kultúrne odkazy, čím vytvára komplexnú štúdiu postavy zhudobnenú.
Pieseň sa začína opisom Carmen ako niekoho, kto sa klame špičkovým alkoholom, čo naznačuje život v povrchnom luxuse, ktorý maskuje hlbšie problémy. Opakované riadky „Nechceš byť ako ja“ a „Umieram, umieram“ slúžia ako strašidelný refrén, pričom Carmen varuje ostatných, aby sa vyhli svojmu životnému štýlu, aj keď je v ňom uväznená. Spojenie jej vonkajšieho šarmu a vnútorného úpadku, ktorý prežíva, je ústrednou témou piesne. Del Rey vo svojej hudbe často skúma témy slávy, mladosti a amerického sna a „Carmen“ nie je výnimkou a ponúka kritiku toho, ako spoločnosť priťahuje sebadeštruktívne správanie, najmä u mladých žien.
Hudobne „Carmen“ odráža typický Del Reyov štýl, ktorý spája filmové struny s hip-hopom ovplyvneným beatom, čím vytvára melancholickú, no zároveň zasnenú zvukovú scénu. Francúzsky dialóg na konci piesne pridáva prvok romantickej tragédie, zdôrazňujúc túžbu postavy po láske a dĺžku, ktorú by zašla, aby si ju udržala. Del Reyovo použitie termínu „biely blesk“ by mohlo byť metaforou pre prchavú a nebezpečnú povahu Carmeninho života, ako aj odkazom na mesačný svit, nezákonne vyrábaný vysoko odolný likér, ktorý ďalej symbolizuje nezákonný životný štýl postavy. Celkovo je „Carmen“ tragickou baladou, ktorá zachytáva dualitu života, ktorý je závidený aj ľutovaný, a objasňuje často neviditeľné problémy, ktoré môžu sprevádzať život vnímanej pôvabnosti.