'Chaconne' od ENHYPEN je skladba, ktorá sa ponorí do tém sebaposilňovania a príťažlivosti prijatia svojich temných stránok. Texty vykresľujú obraz tienistého hradu bez slnka so zvodnou vôňou, kde je hlavný hrdina prirovnaný k monštru, ktoré je žiarivejšie ako slnko. Táto metafora naznačuje oslavu seba samého, aj keď to znamená zahrnutie aspektov, ktoré spoločnosť môže považovať za obludné alebo nežiaduce. Opakované odkazy na tanec, najmä „chaconne“, čo je druh tanca, symbolizujú nepretržité a neospravedlňujúce sebavyjadrenie.
Refrén piesne s naliehaním na tanec „navždy“ a „ďalej“ zdôrazňuje myšlienku večnej oslavy seba samého, dokonca aj zoči-voči zlomenosti, ktorú predstavuje „rozbité zrkadlo“. Obrazy tanca uprostred tmy a zmienku o „party“ pre seba samého možno interpretovať ako hľadanie radosti a krásy vo svojej jedinečnej identite, mimo spoločenských noriem a očakávaní. Veta „Chcem len tancovať, nie je koniec“ umocňuje predstavu nekonečnej cesty sebaobjavovania a sebaoslavovania.
Pieseň sa navyše dotýka témy lásky ku všetkému krásnemu, aj keď je prekliate, čo naznačuje vzdor proti strachu zo smrti či spoločenskému súdu. Odhodlanie hlavného hrdinu pokračovať v tanci, aj keď je to prekliatie, podčiarkuje silné posolstvo žitia života podľa vlastných predstáv a nachádzania krásy uprostred chaosu či rozkladu, podobne ako kvet kvitnúci z mŕtveho stavu.