odchádzam z izby
odpočívať
z prázdnoty
a neustlanú posteľ
svojho parfumu.
Konečne na ulici
zrazu sa stratím
medzi ľudí
vychádzajúci z kina
a objavíš sa
ako tieň
každú ulicu, ktorú prejdem,
každá tvár bez mena,
každý kút, ktorý skrývaš,
každú noc, ktorá padne,
každý deň, ktorý sa zlomí,
Vždy ťa nosím
na okraji,
na okraji,
s nehybnými perami
na okraji.
Už nevydržím
pamäť
tej noci
za splnu mesiaca,
stratený v tvojom náručí.
Vchádzam do baru,
Chcem sa otupiť,
niekto sa so mnou rozpráva
a nemôžem si pomôcť
ale ty sa zjavuješ
ako tieň
každá veta, ktorú počujem,
každá lož, ktorú poviem,
každé slovo ťa spomína,
každú noc, ktorá padne,
každý deň, ktorý sa zlomí,
Vždy ťa nosím
na okraji,
na okraji,
s vašimi perami stále
na okraji,
stále v mojej duši
na vašej koži.