Laufeyho pieseň „Lovesick“ je dojímavým zobrazením intenzívnych emócií spojených s neopätovanou láskou a túžbou po spojení, ktoré sa vytratilo. Texty vykresľujú živý obraz umelcovho okolia a vnútorného stavu, využívajúc zmyslové detaily ako vŕzganie podlahových dosiek a ticho samoty na vyjadrenie pocitu prázdnoty a túžby po prítomnosti milovanej osoby. Pieseň zachytáva podstatu krátkeho, no pôsobivého romantického stretnutia, ktoré na rozprávača zanechalo trvalý dojem.
Obraz „zlatých lúčov“ na koži a vlasoch „zachytených vetrom“ vyvoláva pocit nostalgie na chvíľu, ktorá bola krásna aj pominuteľná. „Melancholický hymnus“ spievaný zborom podčiarkuje horkosladkú povahu spomienky a naznačuje zmes krásy a smútku. Opakovanie vety „Bože, som tak zamilovaný“ zdôrazňuje hĺbku citov rozprávača a bezmocnosť prežívanú zoči-voči láske, ktorú nemožno naplniť ani opätovať.
Laufeyho hudobný štýl, často charakterizovaný zmesou jazzu a moderného popu, dodáva skladbe vrstvu zložitosti. Melódia a aranžmán dopĺňa text a vytvára atmosféru, ktorá je snová aj strašidelná. Samotné použitie termínu „zamilovaný“ je silnou metaforou pre fyzické a emocionálne symptómy, ktoré môžu sprevádzať intenzívnu romantickú túžbu, pričom zdôrazňuje transformačný a niekedy bolestivý vplyv, ktorý môže mať láska na jednotlivca.