„Mi Media Mitad“ od Rey Ruiz je dojímavá balada, ktorá sa ponorí do tém lásky, straty a ľútosti. Názov piesne, ktorý v preklade znamená „Moja druhá polovica“, pripravuje pôdu pre rozprávanie o hlbokom emocionálnom spojení a smútku, ktorý nasleduje po jej rozpustení. Ruizove texty hovoria o láske, ktorá bola kedysi úplná a napĺňajúca, prirovnávaná k „známej chuti“, ktorá poskytovala viac než len fyzickú intimitu. Protagonista piesne uznáva, že táto osoba bola schopná „zapnúť svetlo, aby videla svoju dušu“, čo naznačuje hlboké a duchovné puto.
Príbeh však naberie na obrátkach, keď hlavný hrdina odhalí, že bol vnímaný iba ako priateľ, a teraz zápasí s vedomím, že všetko sa zdá stratené. Obraz milovanej osoby, ktorá je unavená z čakania, kým slnko zasvieti cez jej okno, naznačuje túžbu po zmene alebo šťastí, ktoré sa nenaplnili. Váha jej odchodu je silne pociťovaná, popisovaná ako ťažšia ako niesť svet na svojich pleciach. Táto metafora podčiarkuje závažnosť prežívanej bolesti srdca.
Refrén vyjadruje bolesť z odchodu milenca, prirovnáva ho k výťahu, ktorý odchádza, keď človek nemá krídla, ktoré by nasledoval. Absencia slnečného svetla a prítomnosť dažďa nad oknom hlavného hrdinu ešte viac ilustrujú pochmúrnosť a zúfalstvo neopätovanej lásky. Pieseň končí nárekom, že sme nedokázali včas prejaviť lásku, a ťažkosťami vysvetliť vlastnej duši stratu lásky, ktorá bola tak neoddeliteľnou súčasťou bytia človeka. „Mi Media Mitad“ je oduševneným skúmaním zložitosti lásky a hlbokých jaziev, ktoré po nej zostali, keď zmizla.