Hozierov „Wildflower and Barley“ s Allison Russell je dojímavou úvahou o plynutí času, cyklickej povahe života a hľadaní účelu. Pieseň spája živosť jari s témami odlúčenia a smrteľnosti. Opakujúce sa obrazy „poľných kvetov a jačmeňa“ symbolizujú prirodzený rast a poľnohospodársky cyklus, ktorý zase odzrkadľuje ľudský život a skúsenosti.
Texty oscilujú medzi vidieckym a mestským prostredím, čo naznačuje univerzálny význam diskutovaných tém. Frázy ako „V jeho dychu cítim leto“ a „tráva kričí, aby ju zohrievali telá“ vyvolávajú zmyslové zážitky, ktoré spájajú poslucháča s obnovou zeme. Táto obnova je však v kontraste s „odchodom a smrťou“, čo zdôrazňuje pominuteľnú povahu života. Zmienka o „liečiteľoch“ a „kopákoch“ naznačuje komunitu pracujúcu na uzdravení a raste, no spevákovo priznanie, že sa cíti „užitočný ako špina“, odhaľuje osobný boj o nájdenie zmyslu a účelu.
Štruktúra piesne s refrénom o záväzku „byť pochovaný v činoch“ a „pochovaný v slovách“ naznačuje odhodlanie byť proaktívny, zanechať stopu, či už skutkami alebo jazykom. Tento záväzok je uznaním nevyhnutnosti smrti, ale aj deklaráciou túžby pozitívne prispieť svetu. 'Wildflower and Barley' je kontemplatívna skladba, ktorá povzbudzuje poslucháčov, aby sa zamysleli nad svojimi životmi, dopadom, ktorý chcú dosiahnuť, a odkazom, ktorý dúfajú, že zanechajú po sebe.